Respiračné ochorenia počas chrípkovej sezóny a ako sa im brániť

Respiračné ochorenia patria medzi najčastejšie infekčné ochorenia postihujúce horné aj dolné dýchacie cesty. Počas chrípkovej sezóny sa výrazne zvyšuje výskyt vírusových infekcií, ako sú nádcha, chrípka, COVID-19, vírusová angína, ale aj zápal priedušiek či zápal prínosových dutín. Hoci majú mnohé z nich podobné príznaky, líšia sa svojím priebehom, závažnosťou aj spôsobom liečby.

Účinná prevencia spočíva v dodržiavaní hygienických opatrení, pravidelnom vetraní, obmedzení kontaktu s chorými osobami a dlhodobej podpore imunitného systému. Zdravý životný štýl, pestrá strava a dostatočný príjem vitamínov a minerálov prispievajú k správnemu fungovaniu imunity a môžu pomôcť organizmu lepšie zvládať obdobie zvýšeného výskytu respiračných ochorení.

Hoci respiračné ochorenia môžu byť spôsobené aj baktériami či inými mikroorganizmami, počas chrípkovej sezóny prevažujú vírusové infekcie. Preto sa tento článok zameriava predovšetkým na najčastejšie vírusové respiračné ochorenia, ich príznaky, možnosti prevencie a podporu imunitného systému.

Respiračné ochorenia sú ochorenia postihujúce dýchacie cesty - od nosa, prínosových dutín a hrdla až po priedušky a pľúca. Môžu byť spôsobené vírusmi, baktériami alebo inými mikroorganizmami, pričom najčastejšou príčinou sezónnych ochorení sú práve vírusové infekcie.

Počas jesenných a zimných mesiacov sa výskyt respiračných ochorení prirodzene zvyšuje. Ľudia trávia viac času v uzavretých priestoroch, kde sa vírusy ľahšie šíria kvapôčkovou infekciou pri kašli, kýchaní alebo rozprávaní. K prenosu môže dôjsť aj prostredníctvom kontaminovaných rúk a predmetov, ktorých sa počas dňa dotýkame.

Hoci väčšina respiračných ochorení má mierny priebeh a odznie bez závažných komplikácií, u malých detí, seniorov, tehotných žien či ľudí s oslabenou imunitou môžu predstavovať vyššie riziko komplikácií. Práve preto je dôležité poznať ich príznaky, vedieť ich od seba odlíšiť a venovať pozornosť prevencii.

Počas jesenných a zimných mesiacov sa výrazne zvyšuje výskyt respiračných ochorení, teda infekcií postihujúcich horné alebo dolné dýchacie cesty. Väčšinu z nich spôsobujú vírusy, ktoré sa šíria najmä kvapôčkovou infekciou pri kašli, kýchaní alebo blízkom kontakte s infikovanou osobou. Niektoré ochorenia majú len mierny priebeh, iné môžu viesť k závažnejším komplikáciám, najmä u malých detí, seniorov či ľudí s oslabenou imunitou.

Medzi najčastejšie vírusové respiračné ochorenia počas chrípkovej sezóny patria bežné prechladnutie (nádcha), chrípka, COVID-19, vírusová angína, akútna bronchitída (zápal priedušiek), zápal prínosových dutín (sinusitída) a laryngitída (zápal hrtana). U malých detí sú častou príčinou infekcií dýchacích ciest aj vírusy RSV (respiračný syncyciálny vírus).

Nádcha

Nádcha patrí medzi najčastejšie vírusové ochorenia vôbec. Najčastejšie ju spôsobujú rinovírusy, no podieľať sa na nej môžu aj ďalšie vírusy. Typické príznaky nádchy zahŕňajú upchatý nos, vodnatý alebo hustejší výtok z nosa, kýchanie, škriabanie v hrdle a miernu únavu. Hoci ide väčšinou o ľahké ochorenie, je veľmi nákazlivé a v kolektívoch či domácnostiach sa šíri rýchlo. Viac informácií o príznakoch, liečbe a prevencii nájdete v článku: Nádcha a ako zabrániť jej prenosu na ostatných členov rodiny. 

Chrípka

Chrípka je akútne vírusové ochorenie spôsobené vírusmi chrípky typu A alebo B. Na rozdiel od bežného prechladnutia sa zvyčajne začína náhle a prejavuje sa vysokou horúčkou, zimnicou, bolesťami svalov a kĺbov, silnou únavou, bolesťou hlavy a suchým kašľom. U rizikových skupín môže viesť k závažným komplikáciám, ako je zápal pľúc alebo zhoršenie chronických ochorení. Podrobnejšie informácie nájdete v článku - Chrípka: príznaky, liečba a prevencia. 

COVID-19

Aj COVID-19 patrí medzi bežné vírusové respiračné ochorenia. Spôsobuje ho vírus SARS-CoV-2 a jeho príznaky sa môžu podobať chrípke alebo prechladnutiu. Často sa objavuje horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, nádcha, únava či bolesti svalov. U niektorých ľudí môže mať ochorenie len mierny priebeh, u iných však môže viesť k závažným komplikáciám, najmä ak patria do rizikových skupín. Viac o priebehu ochorenia, dĺžke rekonvalescencie a obnove imunity sa dočítate v článku: Ako dlho trvá Covid a prečo je imunita po Covide oslabená?

Vírusová angína

Vírusová angína vzniká v dôsledku vírusovej infekcie a postihuje predovšetkým hltan a mandle. Typickými príznakmi sú bolesť hrdla, začervenanie mandlí, ťažkosti pri prehĺtaní, únava a niekedy aj zvýšená telesná teplota. Keďže ju nespôsobujú baktérie, antibiotiká pri nej nie sú účinné. Viac o príznakoch, liečbe a možnostiach prevencie nájdete v článku Vírusová angína: príznaky, priebeh, liečba a prevencia. 

Akútna bronchitída

Akútna bronchitída, známa aj ako zápal priedušiek, najčastejšie vzniká po vírusovej infekcii horných dýchacích ciest. Prejavuje sa najmä pretrvávajúcim kašľom, ktorý môže byť spočiatku suchý a neskôr sprevádzaný vykašliavaním hlienu. Objaviť sa môže aj únava, tlak na hrudníku alebo mierne zvýšená teplota.

Zápal prínosových dutín

Zápal prínosových dutín, označovaný aj ako sinusitída, často vzniká ako komplikácia nádchy alebo inej vírusovej infekcie. Medzi typické príznaky patrí upchatý nos, hustý výtok z nosa, bolesť alebo tlak v oblasti čela, líc a okolo očí, zhoršený čuch a bolesť hlavy.

Laryngitída

Laryngitída, teda zápal hrtana, je častá najmä u detí, ale môže postihnúť aj dospelých. Prejavuje sa zachrípnutím, bolesťou hrdla, suchým dráždivým kašľom a niekedy aj sťaženým dýchaním. U malých detí môže mať charakter tzv. pseudokrupu, ktorý si v niektorých prípadoch vyžaduje okamžité lekárske vyšetrenie.

RSV infekcia

Respiračný syncyciálny vírus (RSV) patrí medzi najčastejšie príčiny infekcií dýchacích ciest u dojčiat a malých detí. Môže sa prejavovať podobne ako bežné prechladnutie, no u najmenších detí môže spôsobiť zápal priedušiek alebo zápal pľúc. Infekcia sa však nevyhýba ani dospelým, najmä seniorom a ľuďom s oslabenou imunitou.

Počas chrípkovej sezóny sa súčasne šíri viacero vírusov, ktoré spôsobujú infekcie dýchacích ciest. Chladnejšie počasie vedie k tomu, že ľudia trávia viac času v uzavretých priestoroch, kde sa vírusy ľahšie prenášajú z človeka na človeka prostredníctvom kvapôčok pri kašli, kýchaní alebo rozprávaní.

Riziko nákazy zvyšuje aj častý pobyt v kolektívoch, ako sú školy, škôlky, pracoviská či verejná doprava. Vírusy sa môžu prenášať aj prostredníctvom kontaminovaných predmetov a povrchov, ktorých sa počas dňa dotýkame.

Významnú úlohu zohráva aj stav imunitného systému. Ak je organizmus oslabený nedostatkom spánku, stresom, nevyváženou stravou alebo nedostatkom pohybu, môže byť náchylnejší na vznik respiračných ochorení. Práve preto je dôležité myslieť nielen na hygienické opatrenia, ale aj na dlhodobú podporu imunity, ktorá pomáha organizmu lepšie sa vyrovnať s obdobím zvýšeného výskytu vírusových ochorení.

Respiračné ochorenia sa najčastejšie prenášajú kvapôčkovou infekciou. Pri kašli, kýchaní, hlasnom rozprávaní alebo dokonca pri bežnom dýchaní sa do okolia uvoľňujú drobné kvapôčky obsahujúce vírusy. Ak ich vdýchne iná osoba alebo sa dostanú na sliznice očí, nosa či úst, môže dôjsť k nákaze.

Mnohé vírusy dokážu určitý čas prežívať aj na rôznych povrchoch, ako sú kľučky, mobilné telefóny, klávesnice, madlá vo verejnej doprave či nákupné vozíky. Ak sa človek dotkne kontaminovaného predmetu a následne si siahne na tvár, vírus sa môže dostať do organizmu.

Najväčšie riziko prenosu vzniká v uzavretých a zle vetraných priestoroch, kde sa zdržiava väčší počet ľudí. Práve preto sa počas jesene a zimy respiračné ochorenia šíria rýchlejšie ako v teplejších mesiacoch.

Treba si uvedomiť, že človek môže byť infekčný ešte predtým, ako sa u neho objavia prvé príznaky ochorenia. V prípade niektorých vírusov zostáva nákazlivý aj niekoľko dní po ich odznení. To je jeden z dôvodov, prečo sa vírusové ochorenia v rodinách, školách či na pracoviskách šíria tak rýchlo.

Hoci nie je možné úplne zabrániť kontaktu s vírusmi, existuje viacero opatrení, ktoré môžu výrazne znížiť riziko nákazy alebo pomôcť organizmu lepšie zvládnuť priebeh ochorenia. Najlepšie výsledky prináša kombinácia správnych hygienických návykov a dlhodobej starostlivosti o imunitný systém.

Dôkladná hygiena rúk

Pravidelné umývanie rúk teplou vodou a mydlom patrí medzi najjednoduchšie a zároveň najúčinnejšie preventívne opatrenia. Ruky si umývajte najmä po príchode domov, po použití verejnej dopravy, pred jedlom alebo po kontakte s chorým človekom. Ak nie je k dispozícii voda a mydlo, vhodnou alternatívou je dezinfekcia na báze alkoholu.

Pravidelné vetranie

Počas chrípkovej sezóny sa odporúča vetrať niekoľkokrát denne, ideálne krátko a intenzívne. Dôležité je tiež udržiavať primeranú vlhkosť vzduchu, pretože príliš suché prostredie môže vysušovať sliznice dýchacích ciest a znižovať ich prirodzenú obranyschopnosť.

Obmedzenie kontaktu s chorými

Ak je to možné, vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí majú príznaky respiračného ochorenia. Rovnako dôležité je zostať doma aj v prípade, že ochoriete vy sami. Tým ochránite nielen svoje okolie, ale zároveň doprajete organizmu priestor na regeneráciu.

Dostatok spánku a pohybu

Kvalitný spánok patrí medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce správne fungovanie imunitného systému. Väčšina dospelých by mala spať približne 7 až 9 hodín denne. Pravidelný pohyb zároveň podporuje celkové zdravie organizmu a môže priaznivo ovplyvniť obranyschopnosť.

Vyvážená strava a pitný režim

Pestrá strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, kvalitné bielkoviny a zdravé tuky poskytuje organizmu živiny potrebné na správne fungovanie imunity. Dôležitý je aj dostatočný pitný režim, ktorý pomáha udržiavať sliznice dýchacích ciest hydratované a schopné plniť svoju ochrannú funkciu.

Deti patria medzi skupiny, ktoré ochorejú na respiračné infekcie najčastejšie. Ich imunitný systém sa ešte len vyvíja a každodenný kontakt s rovesníkmi v škôlkach či školách vytvára ideálne podmienky na šírenie vírusov.

Častými vírusovými ochoreniami sú nádcha, vírusová angína a chrípka u detí, ktorá môže mať výraznejší priebeh ako u dospelých. Okrem horúčky sa môže prejaviť nechutenstvom, ospalosťou, podráždenosťou, bolesťami svalov či vracaním. U najmenších detí bývajú príznaky často menej typické, preto je dôležité sledovať ich celkový zdravotný stav.

Ak sa u dieťaťa objavia vysoké horúčky, ťažkosti s dýchaním, známky dehydratácie alebo príznaky pretrvávajú dlhšie, je potrebné kontaktovať pediatra.

Prevencia respiračných ochorení u detí spočíva v rovnakých zásadách ako u dospelých – pravidelné umývanie rúk, dostatok spánku, pestrá strava, primeraný pohyb na čerstvom vzduchu a podpora správneho fungovania imunitného systému.

Ak vás zaujíma, ako podporiť obranyschopnosť celej rodiny, prečítajte si aj článok: Vitamíny na imunitu pre deti a rodičov: ako podporiť imunitu celej rodiny.

Silný imunitný systém je jednou z najlepších prirodzených obrán organizmu proti vírusom a baktériám. Hoci nedokáže úplne zabrániť vzniku respiračných ochorení, môže prispieť k tomu, že organizmus bude na infekcie lepšie pripravený a ľahšie sa s nimi vyrovná. Preto je dôležité myslieť na podporu imunity počas celého roka, nielen v období, keď sa začnú objavovať prvé prípady chrípky či prechladnutia.

Základom je zdravý životný štýl - dostatok kvalitného spánku, pravidelný pohyb, pestrá strava, zvládanie stresu a dostatočný pitný režim. Ak však strava nedokáže pokryť všetky potreby organizmu alebo je človek vystavený zvýšenej fyzickej či psychickej záťaži, vhodným doplnkom môžu byť aj vitamíny na podporu imunity.

Imunitný systém potrebuje na svoje správne fungovanie dostatok vitamínov, minerálov a ďalších bioaktívnych látok. Niektoré z nich zohrávajú pri obranyschopnosti organizmu mimoriadne dôležitú úlohu.

Vitamín C

Vitamín C patrí medzi najznámejšie vitamíny na podporu imunity. Prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a zároveň pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. Nachádza sa najmä v citrusových plodoch, kiwi, paprike, brokolici či čiernych ríbezliach.

Vitamín D

Vitamín D podporuje správnu funkciu imunitného systému a počas jesene a zimy býva jeho prirodzená tvorba v pokožke vplyvom slnečného žiarenia nižšia. Práve preto sa v tomto období venuje jeho dostatočnému príjmu zvýšená pozornosť.

Zinok

Zinok prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a podieľa sa na množstve biologických procesov v organizme. Nájdeme ho napríklad v mäse, strukovinách, orechoch alebo tekvicových semienkach.

Selén

Selén prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a zároveň pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. Medzi jeho prirodzené zdroje patria ryby, vajcia či para orechy.

Málokto si uvedomuje, že významná časť imunitného systému sa nachádza práve v črevách. Vyvážený črevný mikrobióm zohráva dôležitú úlohu pri obranyschopnosti organizmu a ovplyvňuje jeho schopnosť reagovať na rôzne vonkajšie podnety.

Ak vás zaujíma, ako črevný mikrobióm ovplyvňuje imunitu a ako ho podporiť, prečítajte si článok: Črevný mikrobióm ako riadiace centrum imunity.

Na otázku, aké sú najlepšie vitamíny na imunitu, neexistuje univerzálna odpoveď. Imunitný systém totiž nefunguje na základe jednej zložky, ale ako komplexný mechanizmus, ktorý potrebuje správnu kombináciu vitamínov, minerálov a ďalších účinných látok.

Pri výbere výživového doplnku je preto vhodné zamerať sa na produkty, ktoré obsahujú viacero navzájom sa dopĺňajúcich zložiek v zmysluplných kombináciách a dávkach.

Na každodennú podporu správneho fungovania imunitného systému sú určené produkty IMURIN pre dospelých a IMURIN KIDDO pre deti. Ich zloženie spája vitamíny, minerály, beta-glukány, probiotické kultúry a ďalšie prírodné zložky, ktoré podporujú obranyschopnosť organizmu.

Počas obdobia zvýšeného výskytu respiračných ochorení alebo pri zvýšenej záťaži môžu byť vhodnou súčasťou starostlivosti o imunitu aj produkty COVIRIN a COVIRIN KID&TEEN, ktoré obsahujú kombináciu rastlinných extraktov, vitamínov a minerálov a sú určené na intenzívnejšiu podporu imunity, keď na vás niečo lezie.

Môžem dostať chrípku viackrát za jednu sezónu?

Áno. Počas sezóny cirkuluje viacero typov a kmeňov vírusov chrípky aj ďalších respiračných vírusov. Prekonanie jedného ochorenia preto nezaručuje ochranu pred ďalšou infekciou.

Sú antibiotiká účinné na vírusové respiračné ochorenia?

Nie. Antibiotiká pôsobia proti baktériám, nie proti vírusom. Pri vírusových ochoreniach, ako je chrípka, nádcha alebo vírusová angína, sa používajú najmä prostriedky na zmiernenie príznakov a podporná liečba. Antibiotiká môže lekár predpísať iba v prípade bakteriálnej infekcie alebo jej komplikácií.

Ako dlho sú vírusové respiračné ochorenia nákazlivé?

Nákazlivosť závisí od konkrétneho vírusu. Vo všeobecnosti je človek najviac infekčný v prvých dňoch ochorenia, pričom pri niektorých vírusoch môže prenášať infekciu ešte pred objavením prvých príznakov alebo aj niekoľko dní po ich ústupe.

Ako znížiť riziko nákazy počas chrípkovej sezóny?

Pomáha pravidelné umývanie rúk, vetranie priestorov, vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými ľuďmi a podpora správneho fungovania imunitného systému prostredníctvom zdravého životného štýlu. V období zvýšeného výskytu respiračných ochorení môže byť vhodným doplnkom aj cielená podpora imunity prostredníctvom kvalitných výživových doplnkov od Eifela.

Ako podporiť imunitu počas chrípkovej sezóny?

Základom je pestrá strava, dostatok spánku, pravidelný pohyb a zvládanie stresu. K správnemu fungovaniu imunitného systému prispieva dostatočný príjem vitamínu C, vitamínu D a zinku. Ak hľadáte komplexnú podporu imunity, vhodnou voľbou môže byť Eifela IMURIN, ktorý obsahuje kombináciu vitamínov, minerálov, beta-glukánov, probiotík a extraktu z bazy čiernej ElderCraft®. Pre deti je určený Eifela IMURIN KIDDO, prispôsobený ich veku a potrebám.

Vírusové respiračné ochorenia patria počas jesene a zimy medzi najčastejšie zdravotné problémy. Nádcha, chrípka, COVID-19 či vírusová angína sa šíria pomerne ľahko, no dodržiavaním základných hygienických opatrení a zdravého životného štýlu možno riziko nákazy výrazne znížiť.

Rovnako dôležitá je aj dlhodobá starostlivosť o imunitný systém. Vyvážená strava, dostatok pohybu a spánku spolu s vhodne zvolenými výživovými doplnkami môžu prispieť k správnemu fungovaniu imunity počas celého roka. Prevencia je totiž vždy jednoduchšia ako samotná liečba a predstavuje jednu z najúčinnejších ciest, ako si udržať zdravie aj počas chrípkovej sezóny.

Zdroje

• World Health Organization (WHO). Respiratory infections. https://www.who.int/health-topics/respiratory-diseases
• Centers for Disease Control and Prevention (CDC). Respiratory Viruses. https://www.cdc.gov/respiratory-viruses/
• Centers for Disease Control and Prevention (CDC). About Seasonal Flu. https://www.cdc.gov/flu/about/
• European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC). Seasonal influenza. https://www.ecdc.europa.eu/en/seasonal-influenza
• National Health Service (NHS). Flu. https://www.nhs.uk/conditions/flu/
• National Health Service (NHS). Common cold. https://www.nhs.uk/conditions/common-cold/
• Mayo Clinic. Common cold. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/common-cold/
• Mayo Clinic. Influenza (flu). https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/flu/
• World Health Organization (WHO). Coronavirus disease (COVID-19). https://www.who.int/health-topics/coronavirus
• European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC). Facts about COVID-19. https://www.ecdc.europa.eu/en/covid-19
• National Institutes of Health (NIH), Office of Dietary Supplements. Vitamin C Fact Sheet for Health Professionals. https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminC-HealthProfessional/
• National Institutes of Health (NIH), Office of Dietary Supplements. Vitamin D Fact Sheet for Health Professionals. https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/
• National Institutes of Health (NIH), Office of Dietary Supplements. Zinc Fact Sheet for Health Professionals. https://ods.od.nih.gov/factsheets/Zinc-HealthProfessional/
• National Institutes of Health (NIH), Office of Dietary Supplements. Selenium Fact Sheet for Health Professionals. https://ods.od.nih.gov/factsheets/Selenium-HealthProfessional/