Vitamín D ráno alebo večer?

Vitamín D zo slnka

Pri syntéze cholesterolu je odbočka, ktorou vzniká 7-dehydrocholesterol. Táto molekula je vo veľkom sústredená v našej pokožke. Jej premenu na vitamín D₃ spôsobuje UVB spektrum slnečného žiarenia spolu s teplom organizmu. Paradoxom prírody je, že vystavovanie sa slnku je na jednej strane nevyhnutné pre autosyntézu vitamínu D₃. Na strane druhej nesie so sebou riziká, ako je spálenie kože alebo až zmena buniek na nádorové. Tieto paradoxy od seba nemožno oddeliť a je na každom z nás ako sa k tomu postaví. S tým súvisia aj ďalšie javy negatívne ovplyvňujúce schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D₃:

používanie SPF ochrany (prípravky s UV filtrom)
prirodzená pigmentácia alebo opálenie pokožky
zníženie schopnosti kože syntetizovať vitamín D₃ vo vyššom veku ^{(1, 2)}

Vitamín D v strave

Zo stravy vieme získať oba druhy vitamínu D, vitamín D ₂ (ergocalciferol) z rastlín a húb ale i vitamín D₃ (cholecalciferol) zo živočíšnych zdrojov. Známym zdrojom vitamínu D₃ sú morské ryby. Dôvodom tak vysokého obsahu vitamínu D v nich je pravdepodobne ich strava bohatá na fytoplanktón, ktorú umelo chované ryby nemajú. Vstrebávanie vitamínu D môžu negatívne ovplyvniť rôzne stavy ako sú:

syndrómy malabsorbcie
veľa vlákniny v strave
genetická predispozícia ^{(1, 2)}

Je lepšie užívať vitamín D ráno alebo večer?

Po tom, ako príde vitamín D do tenkého čreva, nastúpia molekuly nazývané chylomikróny a prenesú vitamín D do krvného riečiska. Sú hlavnou časťou systému vstrebávania tukov z potravy. Je teda logické, že ich množstvo sa znásobí práve po strave bohatej na tuky. Rozhodujúcim faktorom, kedy užiť vitamín D teda nie je hodina, ale skladba jedla, s ktorým ho berieme.

" Vitamín D užívame vždy s "najtučnejším" jedlom dňa." ^{(2, 4, 5)}

Vitamíny D₂ a D₃ nie sú rovnocenné

Vo väčšine krajín sa suplementuje primárne vitamín D ₃. Hoci sa obe tieto molekuly považujú za vitamín D, ich správanie v našom organizme je rôzne. Dopĺňanie vitamínu D₂ je oveľa menej účinné a pri rovnakej dávke z neho vznikne menej aktívnej formy vitamínu D než z vitamínu D₃. ^{(1, 3)}

Vitamín D, hormón ktorý je všade

Vitamín D, ktorý poznáme z doplnkov výživy či jeme v strave, je vlastne len prekurzorom hormónu kalcitriol. Tento hormón je nositeľom účinkov vitamínu D. Vzniká premenou vitamínov D₂ a D₃ v pečeni a v obličkách. Jeho účinok je spojený so špecifickými receptormi pre kalcitriol a nájdeme ich v rámci celého organizmu a rôznych biologických procesov. ⁽¹⁾

Nedostatok vitamínu D napriek jeho vysokej dennej dávke?

Okrem vstrebávanie, môže byť negatívne ovplyvnený prenos vitamínu D do pečene a obličiek cez špecifické proteíny v krvi a tiež premena na jeho aktívnu formu. Isté percento ľudí na dopĺňanie vitamínu D nereaguje z genetických dôvodov alebo kvôli užívaniu liekov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus látok v pečeni. Práve mutácia génu pre enzým pečene, ktorý to má celé pod palcom je často prítomná u ľudí, ktorým vitamín D "nezaberá". ^{(1 ,2)}

Čistý vitamín D niekedy nestačí

Ak vám dopĺňanie čistého vitamínu D nepomáha alebo chcete jeho hladinu zvýšiť efektívnejšie, môžete zvážiť užív anie vitamínu D s látkami, ktoré podporujú jeho premenu na aktívnu formu a podporujú jeho správny účinok. Medzi takéto látky patria vitamín K₂, magnézium (horčík), bór či vitamíny A, B₂, B₃, B₆. A práve pre vás sme vyvinuli DEKAMAG, v ktorom sú tieto zložky synergicky obsiahnuté.

Nedostatok vitamínu D je populačná choroba

Až 90 % vitamínu D sa u človeka získava zo slnka. Strava bohatá na vitamín D by mala obsahovať morské ryby, mäso, vaječné žĺtka, pečeň a podobne. Odhaduje sa, že 60 % z nás má nízke hodnoty vitamínu D a 30 % až extrémne nízke. Dôvodom je najmä nedostatočné vystavovanie sa UVB žiareniu a možno aj ďalšie (už spomenuté) príčiny. Ak máte pocit, že patríte k týmto 60-tim percentám, môžete si nechať zmerať hladinu vitamínu D v krvi (odporúčam najmä v zime).

Na čo je vitamín D – účinky vitamínu D v skratke

pomáha správne hospodáriť s vápnikom a tak podporuje zdravie kostí, zubov a zdravý rast už od plodu
posilňuje vrodenú a získanú obranyschopnosť voči infekčným ochoreniam
jeho deficit sa spája s aktiváciou zápalu (napr. pri astme a respiračných ochoreniach) a zvýšenou náchylnosťou k rozbehu autoimunitných ochorení (psoriáza, skleróza, reuma, ekzémy či diabetes)
pri meraniach vitamínu D v krvi sa zistil možný súvis s únavou a depresiou
reguluje rast a výživu nechcených buniek a tým môže pôsobiť proti vzniku rakoviny, zohráva dôležitú úlohu pri procese delenia buniek
nedostatok vitamínu D v ambulantnej praxi koleroval aj s výskytom srdcovo-cievnych ochorení, čo pravdepodobne súvisí s vápnikom a jeho účasťou pri správnom fungovaní svalov ⁽²⁾

Denná dávka vitamínu D záleží od stavu organizmu

Pre presné nastavenie dávkovania je nutné pravidelne (raz za 3 mesiace) sledovať hladinu aktívneho vitamínu D v krvi. Optimálne hladiny vitamínu D sú od 30 ng/ml. Ak však chcete umožniť organizmu využiť vitamín D aj mimo kostného metabolizmu, je nutné túto hladinu navýšiť.

Pri vysokom tlaku alebo napr. očakávanom predčasnom pôrode u tehotnej sa odporúča hladina okolo 40 ng/ml. Pri znižovaní rizika respiračných ochorení na jeseň a v zime je namieste zvýšiť hladinu vitamínu D v sére až na hodnoty okolo 50 ng/ml. Pri vážnejších stavoch to môže byť aj viac. Vrchná odporúčaná denná dávka pri dlhodobom preventívnom užívaní u zdravých dospelých je 4000 IU denne.

V prípravku COVIRIN, ktorý je vhodný na aktívne a okamžité posilnenie imunity, napr. počas sezóny respiračných ochorení, nájdete v 2 kapsulách 2000 IU vitamínu D. V prípade zvýšenej potreby živín obsiahnutých v COVIRINe, však možno užívať až 4 kapsule a umožniť tak telu naplno využiť potenciál vitamínu D.

Zdroje:

(1) https://casopisvnitrnilekarstvi.cz/pdfs/vnl/2012/05/13

(2) https://www.solen.sk/storage/file/article/ec130c469e0de8a16442630d1e8a705e.pdf

(3) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18406498/
(4) https://www.sciencedirect.com/topics/food-science/vitamin-d
(5) https://lipidworld.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12944-022-01754-3
foto: Unsplash